Nástup na terapie a prvé očakávania

Príchod na kliniku a prvé dojmy

Po príchode na adresu kliniky sme zistili, že má tri budovy. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa zorientovali, no nakoniec sa nám podarilo nájsť správnu časť, kde sme sa mali zapísať.

Po registrácii nám povedali, že máme chvíľku počkať. Prostredie čakárne bolo veľmi pekné a synovi sa tam veľmi páčilo. Steny boli pestrofarebné a nachádzali sa na nich rôzne senzorické hračky. Veľmi nám to pomohlo skrátiť čas čakania. Spokojnosť nášho syna bola prvoradá – keď nebol spokojný on, neboli sme spokojní ani my.

Po približne hodine nás zavolal neurológ spolu s psychológom a začala prvá vstupná prehliadka.

Vstupná konzultácia a diagnostika

Neurológ a psychológ sa nás pýtali základné informácie o synovi – ako sa vyvíja, čo si všímame a podobne. Neurologička ho vyšetrila, pozrela mu oči, jazyk a spravila základné vyšetrenia.

Následne nám vysvetlili, že bude potrebné absolvovať inštrumentálnu diagnostiku a až na základe jej výsledkov nám budú vedieť povedať viac. Zdôraznili, že len na základe pozorovania je veľmi ťažké presne určiť, o aký problém ide a či sa vôbec dá hovoriť o konkrétnej diagnóze.

Vysvetlili nám, čo všetko syna čaká. Aj keď sme tomu úplne nerozumeli, súhlasili sme – bola to totiž podmienka nástupu na dvojtýždňový terapeutický kurz. Po konzultácii nás poslali späť do čakárne, kde sme čakali na samotné vyšetrenia.

Inštrumentálne vyšetrenia

Asi po dvadsiatich minútach nás zavolali na špeciálne pracovisko. Povedali nám, že dovnútra môžu ísť len dvaja. Ja som zostal v čakárni s mojou mamou a moja manželka s mojím otcom išli dnu so synom.

Vyšetrenia prebiehali približne hodinu, s krátkymi pauzami, keďže sa presúvali z jedného pracoviska na druhé. Robili ich viacero, takže to chvíľu trvalo. Po ich absolvovaní sme dostali informáciu, že bude potrebné absolvovať ešte nočné EEG vyšetrenie.

Vyšetrenia neprebiehali v narkóze, čo nebolo úplne jednoduché. Syn chvíľu plakal, no nakoniec to zvládol a celé vyšetrenie prebehlo bez nátlaku. Na tejto klinike narkózu vôbec nepoužívajú.

Po úspešnom absolvovaní nám všetkým doslova spadol kameň zo srdca. Boli sme plní očakávania a nádeje, že sa konečne dozvieme, čo stojí za synovými ťažkosťami. Dovtedy nám to nikto nedokázal jednoznačne vysvetliť.

Príprava na nočné EEG

Po inštrumentálnej diagnostike sme sa taxíkom vrátili na byt. Keďže nás večer čakalo ešte nočné EEG vyšetrenie, chceli sme sa naň dobre pripraviť. Na klinike nám odporučili, aby sme so synom ešte niekam vyrazili, aby sa dostatočne unavil a večer bez problémov zaspal.

Po návrate na byt sme sa rozprávali a boli sme nadšení z toho, že sme všetko zatiaľ zvládli. Mali sme síce pochybnosti, no nakoniec všetko dopadlo dobre.

Večerná prechádzka Petrohradom

Okolo 18:00 sme si opäť zavolali taxík a spravili sme si okružnú jazdu po Petrohrade. Chceli sme syna unaviť, ale zároveň si pozrieť mesto aj z inej perspektívy. Zastavili sme sa pri viacerých pamiatkach, trochu sa poprechádzali a urobili pár fotografií.

Neskôr nás taxikár vysadil a pokračovali sme peši, aby sme syna ešte viac unavili. Nočné EEG sme mali naplánované na deviatu hodinu večer.

Nočné EEG vyšetrenie

Po príchode na kliniku nás privítali, vysvetlili nám, čo nás čaká, a ubytovali nás v izbe, kde sme mohli byť so synom obaja – ja aj moja manželka.

Aj táto časť kliniky bola veľmi pekne pripravená. Izby boli útulné a pôsobili príjemne. Syn bol zaujatý prostredím a zatiaľ všetko prebiehalo bez plaču. Veľmi sa mu tam páčilo.

O deviatej hodine prišla neurologička a oznámila nám, že o chvíľu začne nočné EEG monitorovanie. Posadili sme syna na posteľ a doktorka pred neho umiestnila silné blikajúce svetlo. Išlo o intenzívne stroboskopické svetlo.

Následne mu nasadila špeciálnu čiapku a naniesla vodivý gél. Syn chvíľu plakal, no snažili sme sa ho upokojiť. Po krátkom čase sa upokojil, ľahol si a na naše veľké prekvapenie do päť až desať minút zaspal – aj s čiapkou na hlave.

Neskôr sme sa dozvedeli, že išlo o:

• stroboskopickú stimuláciu pri EEG,
• postupne sa zvyšujúcu frekvenciu,
• testovanie vizuálnej citlivosti mozgu,
  čo je úplne štandardná súčasť nočného EEG vyšetrenia.

Pokojná noc a úľava

Dodnes rozmýšľame nad tým, či ho to silné svetlo nejako utlmilo, alebo bol jednoducho taký unavený, že zaspal bez ohľadu na okolnosti. Každopádne sme boli milo prekvapení a veľmi vďační, že to prebehlo tak hladko.

Syn spal s čiapkou na hlave a monitorovanie EEG mohlo začať. Celú noc sme boli s ním v izbe. Počuli sme, ako za ním doktorka pravidelne chodí, dopĺňa gél a sleduje jeho záznam na veľkom monitore v druhej miestnosti.

Okolo štvrtej ráno nás zobudili s tým, že monitorovanie skončilo a môžeme ísť domov. Aj toto vyšetrenie prebehlo bez väčších problémov. Zavolali sme si taxík a vrátili sa späť na byt.

Záver prvého dňa

Boli sme unavení, no s dobrým pocitom, že sme v tento deň zvládli všetky potrebné vyšetrenia. Po návrate na byt sme si otvorili pivo a rozprávali sa o všetkom, čo sme zažili.

Boli sme vďační a natešení, že všetko dopadlo tak, ako malo. Zároveň sme sa psychicky pripravovali na ďalší deň – deň, keď mali oficiálne začať terapie naplánované na nasledujúcich štrnásť dní.

---

---