Keď imunitná reakcia dočasne ovplyvní vývin dieťaťa

Niektoré zmeny vo vývine dieťaťa prídu potichu a postupne. Iné však rodiča zaskočia náhle.
Dieťa, ktoré sa doteraz správalo vyrovnane, zrazu prežíva silnú úzkosť, objavia sa tiky, zhorší sa pozornosť, reč alebo sa vráti správanie, ktoré už malo dávno zvládnuté.

V takýchto situáciách sa niekedy objavia pojmy PANDAS alebo PANS. Hoci znejú zložito a môžu vyvolávať obavy, ich podstata je oveľa pokojnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Čo je PANDAS

PANDAS je skratka pre stav, pri ktorom organizmus dieťaťa po streptokokovej infekcii zareaguje neprimerane silnou imunitnou odpoveďou.
Typickým spúšťačom býva napríklad angína alebo iná streptokoková infekcia.

Imunitný systém, ktorý má pôvodne chrániť telo, sa v tomto prípade „pomýli“ a jeho reakcia dočasne ovplyvní fungovanie mozgu – najmä oblasti zodpovedné za správanie, motoriku, emócie a reguláciu impulzov.

Dôležité je zdôrazniť, že nejde o poškodenie mozgu, ale o funkčné rozladenie. Mozog nie je zničený – len pracuje menej efektívne, kým sa imunitná rovnováha znovu neupokojí.

Pre PANDAS je typický náhly začiatok ťažkostí. Zmeny nenastupujú pomaly v priebehu mesiacov, ale často v priebehu niekoľkých dní. Objaviť sa môže výrazná úzkosť, obsesívne správanie, tiky, zhoršenie pozornosti alebo regres – teda návrat k správaniu, ktoré už dieťa predtým zvládalo.

Príznaky majú často kolísavý priebeh. Sú dni, keď je dieťa pokojnejšie a funguje lepšie, a dni, keď sa ťažkosti znovu zvýraznia.

❗ Podstatné je, že PANDAS je vždy viazaný výhradne na streptokokovú infekciu.

Čo je PANS

PANS je širší pojem, ktorý zahŕňa podobné náhle neuro-imunitné reakcie, no bez nutnej väzby na streptokoka.

Vzniknúť môže po:

• vírusovej infekcii (napríklad COVID),
• inej bakteriálnej infekcii,
• alebo po silnej imunitnej či stresovej záťaži organizmu.

Aj pri PANS ide o stav, kedy imunitný systém na určitý podnet zareaguje prehnane a táto reakcia dočasne rozladí fungovanie nervovej sústavy.

Prejavy môžu byť rôzne – od náhlych zmien správania, úzkosti a regresu vývinu, cez zhoršenie reči, tiky alebo stereotypné pohyby, až po zmeny v koordinácii, chôdzi či spánku.

PANDAS a PANS – čo majú spoločné

Hoci majú odlišné spúšťače, PANDAS aj PANS majú niekoľko spoločných znakov:

• náhly nástup príznakov,
• kolísavý priebeh,
• a možnosť postupného zlepšovania.

Tieto stavy sa môžu navonok podobať iným neurovývinovým ťažkostiam, no ich podstata je iná.

Čo PANDAS ani PANS nie sú

Je veľmi dôležité pomenovať aj to, čím tieto stavy nie sú.

PANDAS ani PANS:

• nie sú autizmus,
• nie sú mentálne postihnutie,
• nie sú trvalé poškodenie mozgu.

Ide o funkčný stav nervovej sústavy, nie o jej zničenie alebo degeneráciu. To je zásadný rozdiel, ktorý dáva nádej a priestor na zlepšenie.

Dá sa PANDAS alebo PANS vyšetriť?

Ako sa diagnostikuje PANS a PANDAS :

PANS aj PANDAS sú klinické diagnózy, čo znamená, že sa neurčujú na základe jedného jediného testu. Lekár pri nich vychádza najmä z kombinácie príznakov dieťaťa, rodinnej anamnézy a dostupných laboratórnych výsledkov.

Dôležité je zdôrazniť, že PANS je tzv. „diagnóza vylúčením“. To znamená, že pred jej stanovením je potrebné vylúčiť iné známe zdravotné ochorenia, ktoré by mohli podobné príznaky vysvetľovať – napríklad neurologické, metabolické, genetické či iné zápalové stavy.

Až keď sa takéto príčiny nepotvrdia a klinický obraz zodpovedá PANS, môže lekár túto diagnózu zvažovať.

V niektorých prípadoch sa v rámci diagnostiky používa aj Autoimmune Brain Panel™, známy aj ako Cunningham Panel™. Nejde o test, ktorý by sám o sebe stanovil diagnózu, ale o laboratórne vyšetrenie, ktoré môže podporiť klinické podozrenie lekára a pomôcť pri rozhodovaní o ďalšom postupe liečby. Tieto výsledky na Brain panel a Cunnigham panel je možne vyšetriť v USA posielame odkaz : https://www.moleculera.com/pans-and-pandas-overview/

Tento panel sleduje hladiny cirkulujúcich autoprotilátok, ktoré sú v odborných štúdiách spájané s niektorými neuropsychiatrickými príznakmi pozorovanými pri PANS a PANDAS. Zároveň hodnotí, do akej miery tieto autoprotilátky dokážu stimulovať enzým, ktorý sa podieľa na regulácii neurotransmiterov v mozgu.

Výsledky Autoimmune Brain Panelu môžu ukázať zvýšené hladiny autoprotilátok namierených proti mozgovým proteínom a neurologickým cieľom. Takýto nález môže naznačovať, že psychiatrické alebo neurologické prejavy dieťaťa môžu súvisieť s infekciou spustenou autoimunitnou reakciou v oblasti bazálnych ganglií.

V odbornej literatúre sa tento mechanizmus opisuje ako autoimunitná encefalitída bazálnych ganglií, ktorá môže stáť v pozadí stavov ako PANS a PANDAS. Opäť však platí, že ide o podpornú informáciu, nie o jednoznačný dôkaz.

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že:

• Autoimmune Brain Panel nenahrádza klinické vyšetrenie,
• sám o sebe neurčuje diagnózu PANS alebo PANDAS,
• jeho výsledky musia byť vždy hodnotené v kontexte príznakov dieťaťa, priebehu ochorenia a ostatných vyšetrení.

U niektorých detí môžu byť výsledky nejednoznačné alebo hraničné, čo opäť potvrdzuje, že PANS je komplexný syndróm, nie jednoduchá laboratórna diagnóza.

Dá sa to liečiť?

Áno – a vždy individuálne.

Prístup závisí od závažnosti príznakov a celkového stavu dieťaťa. U niektorých detí je potrebné riešiť prebiehajúcu alebo nedávnu infekciu, u iných sa kladie dôraz na upokojenie nervového systému, zníženie zápalu a podporu vývinu.

Veľkú rolu zohrávajú vývinové terapie – práca s rečou, motorikou, senzorickým spracovaním a celkovou reguláciou.

❗ Nie každé dieťa potrebuje lieky.
❗ Ak dieťa robí pokroky, často sa volí jemnejšia, konzervatívna cesta.

Čo dnes vieme: vírusy, zápal a „autisticky vyzerajúce“ prejavy

V posledných rokoch sa čoraz viac pozornosti venuje vzťahu medzi imunitným systémom, zápalovými procesmi v tele a vývinom mozgu dieťaťa. Výskumy aj klinická prax ukazujú, že u niektorých detí môže dlhodobá alebo opakovaná aktivácia imunity významne ovplyvniť fungovanie nervového systému.

Niektoré vírusové infekcie – najmä EBV (Epstein-Barr vírus) či CMV (cytomegalovírus) – sú známe tým, že môžu v organizme pretrvávať v latentnej forme a u citlivých jedincov spôsobovať chronickú, nízkoúrovňovú imunitnú aktiváciu. Táto pretrvávajúca záťaž môže viesť k neurozápalu, teda zápalovej reakcii, ktorá nepoškodzuje mozog priamo, ale mení jeho fungovanie.

U časti detí sa v takýchto situáciách môžu objaviť prejavy, ktoré navonok pripomínajú autizmus. Rodičia si často všímajú, že dieťa, ktoré sa vyvíjalo relatívne primerane, zrazu prestane používať slová, prípadne sa jeho reč výrazne spomalí alebo úplne zastaví. Zároveň môže dôjsť k zhoršeniu sociálneho kontaktu, menšiemu záujmu o ľudí, slabšej reakcii na oslovenie či ústupu očného kontaktu.

Časté sú aj stereotypné pohyby, zmeny správania, zvýšená podráždenosť alebo úzkosť. Pre mnohých rodičov je mätúce, že tieto prejavy často kolíšu v čase – obdobia zhoršenia sa striedajú s fázami, keď dieťa pôsobí lepšie, pokojnejšie alebo kontaktnejšie.

Dôležité však je, že takéto prejavy nemusia znamenať primárnu poruchu autistického spektra. V niektorých prípadoch ide skôr o reakciu mozgu na zápal alebo imunitnú nerovnováhu, nie o vrodenú neurovývinovú odlišnosť.

PANS: keď imunitná reakcia zasiahne mozog

V odborných kruhoch sa tieto stavy často opisujú v rámci širšieho konceptu PANS (Pediatric Acute-onset Neuropsychiatric Syndrome). Ide o syndróm, pri ktorom dochádza k náhlemu alebo výraznému zhoršeniu neuropsychických funkcií dieťaťa v dôsledku imunitnej reakcie.

Pri PANS nejde o autizmus ako neurovývinovú poruchu, ale o funkčné narušenie činnosti mozgu, ktoré vzniká sekundárne. Spúšťačom môže byť infekcia – nielen bakteriálna, ale aj vírusová –, výrazný zápal v tele, imunitná dysregulácia alebo iný silný stresový faktor, ktorý preťaží obranné mechanizmy organizmu.

Zásadným rozdielom oproti autizmu je, že pri PANS nejde o trvalú štrukturálnu zmenu mozgu, ale o stav, pri ktorom je mozog dočasne ovplyvnený zápalovými mediátormi a imunitnými mechanizmami. To znamená, že jeho fungovanie môže byť zablokované alebo utlmené, no nie nezvratne poškodené.

Práve preto je pre PANS typické, že príznaky môžu byť čiastočne alebo úplne vratné. Stav často kolíše – v závislosti od aktivity zápalu, infekcie alebo celkovej záťaže organizmu. U niektorých detí možno pozorovať zlepšenie v momente, keď sa podarí zmierniť zápal, stabilizovať imunitný systém alebo odstrániť infekčný spúšťač.

Prečo to môže „vyzerať ako autizmus“, ale ním nebyť

Autizmus je vrodená neurovývinová odlišnosť, ktorá vzniká počas vývoja mozgu ešte pred narodením alebo krátko po ňom. Vývinové prejavy autizmu sa zvyčajne objavujú postupne a majú relatívne stabilný charakter, aj keď sa môžu meniť v intenzite.

Naopak, pri zápalových alebo imunitne sprostredkovaných stavoch je situácia odlišná. Mozog dieťaťa je v týchto prípadoch dočasne funkčne brzdený – nie preto, že by bol „iný“, ale preto, že zápalové procesy narúšajú komunikáciu medzi neurónmi a reguláciu mozgových okruhov.

Dieťa tak môže stratiť schopnosti, ktoré už malo – napríklad reč, sociálnu otvorenosť či schopnosť hry – a po úprave zdravotného stavu ich môže znovu nadobudnúť. Práve tento regres a následná čiastočná obnova sú jedným z kľúčových znakov, ktoré odborníkov vedú k opatrnosti pri stanovovaní definitívnej diagnózy.

Preto sa v týchto prípadoch čoraz častejšie používa pojem „autisticky vyzerajúce prejavy“, nie autizmus samotný. Tento výraz lepšie vystihuje realitu, že ide o prejavy podobné autizmu na povrchu, no s iným mechanizmom vzniku a často aj inou prognózou.